reklama

Thajský zápisník

Cesta sa začala masážou letušky, pokračovala s tigrom na ceste a napokon skončila ofúknutím slona. Zážitky veru stáli zato.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvý zážitok sa odohral v lietadle smerujúcom do thajskej metropoly. Môj thajský kolega sedel v rade oproti letuške na sklápacom sedadle. Len čo zaistila núdzový východ, so vztýčeným ukazovákom kolegovi vyjasnila, nech jej na tú “vzácnu páku” nesiaha. Asi v polovici cesty si letuška prišla oddýchnuť na svoje ´vysunuté pracovisko´, povzdychla si a prevrátila očami s verbálnym doprovodom únavy. Onedlho sa už naskytol obraz, ako thajský kolega masíruje ruku letušky ozdobenú prsťeňami a striebornými náramkami. Aj pritláčanie akupresúrnych bodov letušku zjavne potešilo. Až natoľko, že sa mierne natočila chrbtom k thajskému “masérovi” a nonverbálne ho vyzvala na zapracovanie aj ďalšej partie jej tela. Keď tento relaxačný obrad zazrela druhá letuška, znamenala pre ňu vážnu inšpiráciu aj motiváciu zároveň. Využila ju pri záverečnej fáze letu, kedy táto druhá letuška poprosila o mini-masáž. Thajský kolega sa pustil do práce. Napokon si prisadla aj prvá letuška a neodpustila si opomenúť svoju kolegyňu pre “privatizáciu” jej maséra. Thajský kolega však zvládol situáciu s prehľadom a o pár sekúnd už masíroval jednu letušku ľavou a druhú pravou rukou. Ako odmenu si vypýtali jeho kontakt a sľúbili mu zaslanie voľnej cestovnej poukážky. Masáž po thajsky sa vyplatila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Kráľovský palác (Grand Palace) v Bangkoku (foto MD)

Cesta z mesta

Príbeh číslo dva sa odohral v minibuse z thajskej metropoly do mesta Kančanaburi, nachádzajúceho sa stotridsať kilometrov západne. Najskôr som v Bangkoku vystúpil na stanici metra “Victory Monument” v centrálnej časti, kde sa nachádzajú rôzne stanovištia minibusov prevážajúcich pasažierov do troch rôznych geografických oblastí. To, že všetky cedule boli v thajčine mi uľahčilo celý proces hľadania, ale našťastie výslovnosti názvu mesta miestni rozumeli dobre a nasmerovali ma k ďaľšej stanici. Tam som si u pokladníčky zakúpil lístok za asi 2,63 EUR a dozvedel sa, že minibus odchádza o ôsmej večer, s dobou čakania dvadsať minút. Pôvodne som zvažoval aj možnosť cestovania štátnou autobusovou linkou, avšak južná stanica autobusov bola nevýhodne situovaná ďaleko od centra. Minibusy prevádzkujú v Bangkoku súkromné spoločnosti s tým, že na svoju prevádzku dostávajú dotácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
 

Premávka v Bangkoku (foto MD)

O pár minút som už sedel v minibuse, kde z pätnástich miest boli obsadené štyri. Mladá thajská žena s mobilným telefónom v ruke, postarší pán, ja a v zadnej časti sedel domáci pasažier, ktorý vypĺňal priestor minibusu alkoholovým oparom. Na thajské pomery to však bol výnimočný stav, keďže hustota pohostinských zariadení v Thajsku sa ani zďaľeka nedá porovnať s tou našou a vidieť opitého človeka na ulici je tam rarita. Šoférom posádky bol asi päťdesiatročný štíhly Thajčan s hrubým fajčiarskym hlasom. Na palubnej doske mu robil spoločnosť plyšový tiger a pri riadiacej páke zasa plyšová ovečka. Najskôr som tejto kombinácii nerozumel, ale o pár desiaotk minút mi už všetko dávalo zmysel. Potom, čo sme sa pomalým tempom predierali hustou premávkou centra Bangkoku nastalo okorenenie celej cesty. O ralley Paríž-Dakar som pôvodne vedel iba z televízie, ale tu som ho mohol zažiť na vlastnej koži. Šofér sa vehementne snažil dobehnúť stratený čas v dopravnej zápche a na diaľnici rad za radom predbiehal všetky osobné autá. Tachometer neraz ukazoval rýchlosť 140. Raz darmo. Ten človek bol diaľničný tiger. Keď sa pár krát stalo, že tiger už nemal kam predbehnúť a musel prudko pribrzdiť tak, že nadvihlo celú posádku, povedal si, tak už dosť a na pár minút sa zmenil na poslušnú ovečku. Cestu sme ukončili s polhodinovým meškaním, ale bez ujmy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pod jednou strechou minibusu spolu spolunaživajú plyšový tiger, spiderman aj zajac na obrázku (plyšová ovečka sa do záberu nevošla) [foto MD]

Rezervácia pre slony

Do mesta Kančanaburi ma prilákala rezervácia slonov "Elephants World", ktorá sa nachádza 4 km severne od Kančanaburi. 

Obrázok blogu

Mesto Kančanaburi (foto MD)

O predovšetkým staré slony, ktoré boli kedysi využívané na ťažbu dreva, žobranie alebo na prepravu turistov sa postarajú dobrí ľudia v útulku. Návštevníci môžu absolvovať dennú návštevu rezervácie, kde sa oboznámia s problemtikou slonov a môžu si sami vyskúšať starostlivosť o tieto nevšedné cicavce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Každý slon má svoj príbeh; Vpravo: graf výdavkov neziskovej organizácie (foto MD)

Zamestnanci tejto neziskovej organizácie návštevníkov poučia aj o tom, že preprava turistov na slonoch je nevhodný spôsob turizmu, pretože chrbát slonov nie je až taký silný (najsilnejšia časť slona je oblasť krku), aby uniesol hmotnosť väčšiu ako 100kg /iba samotná úchopná konštrukcia na prepravu ľudí váži 50 kg/. Tesne uviazané nosníky môžu navyše samiciam vyvolať potrat. Slony majú enormne dobre vyvinutý sluch a ruch veľkomesta na nich pôsobí veľmi stresujúco; majitelia so slonmi často nešetrne zaobchádzajú. Preto sú už dnes “zábavky” ako žobranie slonov v uliciach alebo ich fotografovanie s turistami v Thajsku zakázané a mali by byť ohlásené príslušným orgánom /prípadne aj neziskovým ogranizáciám/.

Obrázok blogu

Príprava stravy pre slony, ktoré nemajú chrup; zapojili sa aj návštevníci i pracovník s gumičkou (foto MD)

Moju pozornosť v útulku padla na mladého zamestnanca s fontánou a gumkou vo vlasoch. Neviem, či ju mal z praktického alebo estetického dôvodu, ale jeho kolegov to nijako nezaujímalo. A ani samotné slony. Im bola gumička vo vlasoch najviac ukradnutá, keďže kvalitu svojho opatrovateľa posudzovali podľa iných kritérií.

Obrázok blogu

Kúpanie a čistenie slonov (foto M.D.)

Epilóg

Thajsko ma naplnilo pokojom a vďačnosťou. Napriek tomu, že ľudia sa zdali byť konzervatívni, mal som dojem, že miestni neposudzujú a nehodnotia druhých na základe vonkajších prejavov správania a odlišností. Nevadil plyšový tiger na palubnej doske, ani gumička vo vlasoch pracovníka rezervácie. Dôležitejšia bola vzájomná úcta a veľký rešpekt k človeku ako takému - na ulici medzi ľuďmi aj v oblasti poskytovania služieb. Počas svojho pobytu som nezažil agresivitu ani zvýšený hlas. Návšteva Thajska veru stála zato.

Marko Dulak

Marko Dulak

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Myslím, teda som. * * * * *Absolvent klinickej sociálnej práce. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu