Rodič:
- Ako to píšeš? To nevidíš, ako to má byť napísané? Netlač tak, veď urobíš do toho zošita dieru. Už je vo vesmíre dostatok čiernych dier! Čo to píšeš? Ty už naozaj nevidíš? To je „o“ a nie „a“! (tresk jenda za ucho).
- - -
- No len, pusti tete tú pesničku od Karla Gotta. Tú peknú, čo tam spieva o láske. Čo? Už ju nemáš? Ty si ju vymazal? Joj, a taká pekná bola, ty, ty, ty... ...šašo jeden!
- - -
- Prečo si sa postavil tak dozadu na tej školskej fotografii? Veď ťa tam nie je ani vidieť. To si sa nemohol lepšie tváriť a vystrieť ako ten chlapec naľavo? Hrbíš sa tam ako Quasimodo!
= = =
- Drž tú hlavu rovno! ... Ale kde, veď ťa vôbec neťahám za vlasy, iba ťi dávam sponky, aby si bola kočka. Trocha musím potiahnuť vrkoč, aby ti gumka dobre držala, nó. Veď čo si pomyslia ľudia, že sa o Teba nestarám?!
- - -
- No, tak ako som navarila? Čo??? Vám nechutí? Tak nabudúce už nenavarím nič. Môžete si variť sami...
- - -
- Prečo si kúpila taký chlieb? Som ti kázala kúpiť ten s kôrkou! Taký chrumkavý! Joj, škoda rečí... A nekrič! Čo si o nás pomyslia susedia?!
- - -
- Kde je otec? Kedy odišiel? To čo on tu dnes celý deň robil? Veď celý byt vyzerá ako po druhej svetovej vojne! Ja nemám slov. Musím si na chvíľu ľahnúť! O tri hodiny ma zobuď!
- - -
- To si ako poobliekaná? Veď vyzeráš ako sedemnásťročná gadžula v tých kikiríkavých elasťákoch! Počúvaj, ty nie že sa mi z tej chaty vrátiš tehotná, lebo Ťa ani domov nepustím! Nieže ťa tam niekto nabúcha, lebo si ma nepraj potom! Takú hanbu by som neprežila!
V obchode:
- No a čo, že to oblečenie je o tri čísla väčšie?! Snáď mi Vy nemusíte vravieť, čo je dobré pre moje decko!
Vysokoškolská pedagogička:
- Povedzte mi, kto bol XY? Nech sa páči, čakám... Nepobite sa s odpoveďou, stačí po jednom... Kto???? No čo ste!!! Veď to bola úplne iná osobnosť! To ako môžete takú blbosť povedať?! Jóóój! ...No kto ešte skúsi? ... Ja nerozumiem tomu, prečo sa nezapájate do diskusií. V západných krajinách študenti vysokých škôl diskutujú oveľa aktívnejšie, je to úplne iná atmosféra...
Niektorým by sa zišlo poriadne počuť. Samých seba...
Výchova príkazmi, zákazmi a štýlom vypočúvania síce môže priniesť poslušnosť, ale blízkosť rodiča k dieťaťu neupevní. Veľký dar, ktorý môže rodič dieťaťu ponúknuť - aspoň desať minút denne alebo pár krát do týždňa - je jeho prítomnosť ako sústredeného počúvajúceho (počujúceho nielen ušami, ale aj "očami" a "srdcom"). Dôležité je pre rodiča zdržať sa na tú chvíľu svojich komentárov a nutkania poučovať. Kvalitný rodinný čas posilňujú aj spoločne strávené aktivity.